Dňa 28.9.2026 sme v našej škole prežili trochu iný školský deň. Deň, počas ktorého sa neučilo podľa bežného rozvrhu, ale prostredníctvom zážitkov, stretnutí, rozhovorov a spoločných aktivít sme sa učili tomu, čo je v živote nesmierne dôležité – rešpektu.
Deň rešpektu bol pripravený pre žiakov celej našej školy – od najmenších detí až po gymnazistov. Jednotlivé stanovištia ich počas dňa previedli rôznymi podobami úcty a rešpektu. Chceli sme, aby rešpekt nebol iba slovom, ktoré poznáme z pravidiel, ale aby ho deti mohli zažiť, vyskúšať a precítiť.
Rešpekt k starším, inakosti, zvieratám aj k sebe.
Naši najmladší žiaci sa stretli so seniormi – pani Nagayovou, pani Matuľovou a pánom Sanigom, ktoré im prostredníctvom rozprávok a príbehov priblížili svet starších ľudí. Spoločné čítanie sa stalo príležitosťou na rozhovor o tom, prečo si máme vážiť starších a čo všetko sa od nich môžeme naučiť.
Ďalšie stanovištia boli venované rešpektu k inakosti, zvieratám, prírode a samému sebe. Deti si mohli vyskúšať, že každý človek môže svet vnímať trochu inak, môže byť v niečom odlišný, a napriek tomu si zaslúži prijatie, pochopenie a rešpekt.
Veľmi krásne túto myšlienku zachytili aj naši prváci. Prostredníctvom obrázkov obláčikov nám ukázali, že to, čo v jednom tvare či obraze vidí jeden človek, môže niekto iný vnímať úplne odlišne.
Veľkým zážitkom pre deti bolo aj stretnutie s mestskou policajtkou a dobrovoľnou záchranárkou Jankou Húskovou, ktorá prišla spolu so svojím záchranárskym psom Aresom.
Spoločne sa rozprávali najmä o rešpekte k životu – o tom, ako sa chrániť, keď sa ocitneme v nebezpečnej situácii, čo robiť, ak sa niekde oddelíme od skupiny alebo sa stratíme, napríklad v lese, a kedy je potrebné privolať pomoc. Aj vďaka Aresovi bola táto téma pre deti veľmi názorná a pútavá.
Našimi ďalšími hosťami boli PaedDr. Veronika Hirschnerová a Ing. Nikola Herchlová z Národného parku Veľká Fatra. Pre deti si pripravili rôzne úlohy a modelové situácie súvisiace so správaním človeka v prírode. Žiaci premýšľali nad tým, aké dôsledky môže mať nevhodné správanie človeka na život zvierat a prírodu ako celok.
Veľkým obohatením bola aj možnosť vidieť pripravené zvieratá – bobra a vydru, vďaka ktorým si žiaci mohli lepšie predstaviť, ako tieto zvieratá v skutočnosti vyzerajú.
Téme rešpektu k prírode sa venovali aj pracovníci Lesnej správy – pani Suchárová so svojím kolegom. Aj ich prostredníctvom mohli deti lepšie pochopiť, že príroda nie je iba miestom, kam chodíme na výlety, ale živým prostredím, o ktoré sa musíme starať a ku ktorému sa máme správať zodpovedne.
Rešpekt k zvieratám – rozumieť ich potrebám
Jedno zo stanovíšť bolo venované rešpektu k zvieratám – tomu, ako sa k nim správať s rešpektom, ohľaduplnosťou a zodpovednosťou.
Deti sa prostredníctvom obrázkov stretávali s rôznymi situáciami zo života človeka a zvieraťa. Rozlišovali, ktoré správanie je voči zvieratám rešpektujúce a ktoré, naopak, nie je správne. Hľadali riešenia, vysvetľovali svoje názory a premýšľali nad tým, čo zvieratá potrebujú.
Najmenším hosťom tohto stanovišťa bol psík Čočka, ktorého so sebou priniesla pani učiteľka Haľamová. Deti sa dozvedeli, čo všetko psík potrebuje k spokojnému životu, ako sa oňho treba starať, čo má rád a čo mu, naopak, nie je príjemné.
Vďaka osobnému kontaktu so zvieratkom si mohli uvedomiť, že aj zvieratá majú svoje potreby, pocity a hranice, ktoré by sme mali rešpektovať.
Deti nám zároveň pomohli vytvoriť nástenku rešpektu voči zvieratám, na ktorú pridali svoj vlastný sľub zvieratám.
Rešpekt k povolaniam a ľuďom, ktorí pomáhajú
Súčasťou dňa bolo aj stanovište venované rešpektu k povolaniam a uniformám. Dobrovoľný hasič – Vladimír Považan so svojim synom priblížil svoju prácu, jej náročnosť a zodpovednosť. Spoločne hovorili o tom, prečo je dôležité vážiť si ľudí, ktorí pomáhajú druhým, a prečo rešpekt patrí nielen k ich práci, ale aj ku každodennému životu.
O zážitkovú časť dňa sa postarali aktivity realizované v telocvični, prostredníctvom ktorých si žiaci mohli aspoň na chvíľu vyskúšať, aké výzvy prináša život s rôznym zdravotným znevýhodnením. Skúsili si napríklad pohyb na vozíku či basketbal z vozíka.
Aktivity boli pripravené hravou a bezpečnou formou, no zároveň deťom ukázali, že veci, ktoré sa nám môžu zdať jednoduché, môžu byť pre niekoho každodennou výzvou.
Rešpekt k životu a starším aj medzi gymnazistami
Aj pre našich gymnazistov bola pripravená beseda s pánom Mgr. Vladimírom Maslákom z OZ Dobrý pastier, ktorá otvorila tému rešpektu k životu, človeku a jeho životnému príbehu.
Ďalšou témou bol rešpekt k starším. O svoje skúsenosti a pohľad na život sa so žiakmi podelili pani Kuzmová Veronika a pani Anna Petrašková, pracovníčky domova dôchodcov. Stretnutie prinieslo priestor na rozhovor o starobe, životných skúsenostiach, vzťahoch medzi generáciami a o tom, prečo si zaslúži každý človek úctu v každom období svojho života.
A čo si z Dňa rešpektu odnášame?
Výsledkom dňa neboli iba krásny strom rešpektu, ktorý vznikal počas jednotlivých aktivít.
Veríme však, že oveľa dôležitejšie boli hodiny rešpektu, ktoré sme včera spoločne prežili – hodiny, ktoré mohli zasiahnuť deti nielen v ich mysliach, ale aj v ich srdciach.
Chceli sme im ukázať, že rešpekt nie je iba slovo. Je to spôsob, akým sa môžeme pozerať na ľudí okolo seba, na starších, na ľudí, ktorí sú v niečom iní, na prírodu, zvieratá, na život – ale aj na seba samých.
Je v poriadku byť iný.
Je v poriadku vidieť veci inak.
Je v poriadku požiadať o pomoc aj pomôcť druhému.
Je dôležité vnímať potreby a hranice druhých.
A je dôležité nezabúdať na úctu, láskavosť a rešpekt v každodennom živote.
Veríme, že posolstvo Dňa rešpektu nezostane iba v našej škole. Nech si ho naše deti odnesú vo svojich srdciach a nech ich sprevádza aj v ďalších dňoch – v škole, doma, medzi kamarátmi i v živote.
Ďakujeme všetkým hosťom, pedagógom, pani asistentkám, členom Školského podporného tímu a všetkým, ktorí sa podieľali na príprave jednotlivých stanovíšť.
A najmä ďakujeme našim žiakom, ktorí boli počas celého dňa zvedaví, aktívni a ochotní skúšať nové veci.
Pretože rešpekt sa najlepšie neučí z definície.
Rešpekt sa učíme tým, že ho zažívame. 💙